4 mini reviews

2014-11-08


I, ORIGINS (VÝCHODÍSKOVÝ BOD): Jedného pekného októbrového dňa som sa rozhodla pozrieť na program do kina a uvidela som tento film. Nezaujal ma ani tak názov, ale skôr plagát v znamení obrovského oka s nádhernou dúhovkou. Okamžite som si prečítala obsah a zistila, že je to trošku vedecké s malou romancou a zamilovala som sa do toho. Musím povedať, že toto je prvý film, pri ktorom som v kine plakala - a dokonca som plakala tak, že sa to nedalo zastaviť (ešte, že v kine bolo dokopy len 6 ľudí). Nikdy som to nechcela dopustiť v kine, ale vtedy som sa jednoducho zosypala, nemohla som. Bolo to brilantné. Film o očiach, o výskume očí, o vede, o náboženstve, o láske, o smrti, o nádeji pre ľudstvo. Bohemické kráľovstvo sa na mňa zosypalo a bol to skvost, ktorý som videla za posledné roky. Odporúčam!

GONE GIRL (STRATENÉ DIEVČA): Pre tento film som sa rozhodla vďaka skvelým recenziam a režisérovi. Očakávala som to najlepšie. Námet bol zaujímavý (ľudí bolo viac), Rosamund Pike to zahrala skvostne. Celý čas som sa nenudila, zažrala som sa do deja, zimomriavky som mala všade, až to bolo časom obťažujúce a nechutné, ale stále som sa snažila. Myslím, že to bolo skvelé spracovanie, ale so mnou to nepohlo až tak veľmi ako ten prvý film. Možno som čakala od toho viac. Cením si, že niečo také vzniklo, no neudrelo mi to do hlavy až tak, žeby som si to mala pamätať do konca ľudstva.

THE FAULT IN OUR STARS (NA VINE SÚ HVIEZDY): A samozrejme, toto som si nemohla nechať ujsť. Na premiére som nebola, pretože som neprečítala knihu a bolo mi blbé ísť tam bez znalostí o knihe. Tak som si počkala a dočkala som sa opakovanie. Po knihe som bola rozčarovaná, nádherný kus. Oveľa lepšie ako Looking For Alaska, ktorý som čítala pred tým. No obávala som sa toho spracovania, pretože niekedy ma filmy dosť sklamú, čo prečítam knihu ako napr. 1. časť Hunger Games bol totálny nepodarok (ale to vás momentálne asi nezaujíma). Celá natešená som čakala. A musím povedať, že toto je jedno z mála spracovaní, ktoré ma nesklamalo, ale naopak prekvapilo. Veľmi sa mi páčilo, že tam boli tie hlavné citáty z knihy, že tam boli jej myšlienky, že vystupovala ako rozprávač, že aj človek, ktorý knihu nečítal vie, na čo myslela. Tie SMSky boli rozkošne urobené a celý čas mi to trhalo srdce, pretože som vedela, čo príde. Holandsko ma okúzlilo ešte viac ako v knihe, keď som videla ako to naozaj mohlo vyzerať. Opäť som v tom kine vybuchla ako pri knihe doma. Vedela som, čo sa stane a aj tak som to nezvládla, aj tak som to prežila a užila si ten zážitok, že to môžem vidieť na vlastné oči. Nebolo všetko také ako v knihe, to sa samozrejme nedá, ale bolo to krásne urobené a nečakala som to.


SPOILER ALERT! Konečne som sa dokopala dočítať túto knihu (nie že by nebola zaujímavá, ale jednoducho som nemala čas, a keďže som teraz ležala doma s kašľom, konečne som ju dočítala). Je to moja druhá kniha, ktorú čítam po anglicky a preto sa mi zdala aj ťažšia. John Green v každej jeho knihe používa metafory, ktorým je niekedy ťažké porozumieť v rodnom jazyku, takže v angličtine to bolo znova o čosi ťažšie. Po The Fault in Our Stars a Looking for Alaska v slovenčine som sa rozhodla vrhnúť na Paper Towns v angličtine. Možno to nebola správna voľba, ale inú možnosť som nemala, chcela som to prečítať. Prológ ma neskutočne uchvátil, deti, mŕtve telo a broken strings. Také poetické a tajomné. Bola som celá natešená. Čítanie prvých kapitol dobrodruštva Q spolu s Margo bolo neopísateľné a neskutočne zábavné, no po tom, čo zmizla to bolo o inom. Nápovedy, ktoré ho mali k nej dostať boli vždy originálne a úžasne. Song of Myself sa mi veľmi páčila, aj keď poézia v angličtine nebola pre mňa ľahké sústo, ale jedno som nepochopila vôbec. Viem, že Q sledoval Margo už dlho, viem, že sú susedia a poznajú sa, ale ako sa dokázal zamilovať do dievčaťa za jednu noc tak, že pre ňu skoro obetoval život, to mi nejde do hlavy. Viem, poznám tie hlášky typu "láska n prvý pohľad", ale ja v to neverím. Celý čas ju poznal ako tú známu, peknú, dokonalú a potom sa mu začala odhaľovať ako tajomná a zraniteľná, bolo to to? Poznal Margo v inom svetle a nedokázal jej odolať? Uvidel pekné dievča a bol z nej hotový? Prišlo mi to celé čudné, tá jeho posadnutosť. Zanedbávanie priateľov, len kvôli jeho posadnutosti. Prišlo mi to trochu chorobné zaujímať sa len ňou a kde práve je a aké by to bolo, keby bol s ňou. Možno nechápem jeho obavy, pocity a podobne. Ale veď ju skoro ani nepoznal, ako mohol tvrdiť, čo si myslí, keď ani nevedel, kto vlastne je. Kniha nebola taká, že ma zaujímala celý čas. V priebehu celej knihy som jednoducho čakala na to, kedy ju konečne nájde a či bude celá a či ho bude mať rada alebo ho pošle niekam aj s jeho prehnanou láskou alebo, čo to bolo. Prišlo mi to od nej detinské ukrývať sa, utekať a potom čakať to najlepšie. Ani ja nechcem mať život nalinajkovaný, ísť na výšku, mať prácu, manžela, dieťa a umrieť. Aj ja som sa denno denne musela tváriť ako niekto iný, aj ja som myslela na samovraždu väčšinu času, pretože my strings was broken. Ale útek mi príde úbohý, príde mi to chabé. Možno nie som silná alebo možno ona nebola silná, alebo ju nechápem. Vždy tá najpopulárnejšia, čo môže mať hocikoho robí hlúpe veci. Toto robia len slabé osobnosti, ktoré sa nevedia vyrovnať so životom a preniesť sa cez určité veci. Toto ma niekedy vytáča na knihách Johna Greena (niečo podobné som sledovala v Looking for Alaska). Možno sa do toho neviem vžiť a možno som ja tá hlúpa a možno som to ani veľmi nepochopila. Dievča môže mať všetko, čo chce, aj svojho vysnívaného, ktorý ju nakoniec nájde a ona chce utekať po zbytok života. Podľa mňa to nie je dobrodružstvo a odvaha, ale zbabelosť. Krásne napísané, podané, ale mnou veľmi opäť nepochopené. Aj keď ma koniec nevytočil do bezpríčetna, bolo to také suché. Ani jedna slza, ani jeden pohyb v srdci, v hlave, nikde. Zavrela som to a pozerala do steny. No na jeho knihách sa mi páči jedna vec! Vždy je ten koniec dobrý a zároveň zlý. On ju našiel, ale neostali spolu. V The Fault in Our Stars on zomrel, ale ona mu ďakovala za ten čas trávený s ňou. V Looking for Alaska, ona zomrela, ale on si na konci uvedomil veľa vecí, pochopil, čo je život, akosi ho osvietilo. Vždy to má pozitívnu a negatívnu stránku a preto vždy, aj keď ten príbeh nepochopím, aj keď ma veľmi nezaujme, vždy si počkám na ten dobrý a zlý koniec, ktorý vždy stojí za to!

1 comment

  1. Ten prvý film - Origins - si určite pozriem, vyzerá dobre :)
    Na TFioS som bola v kine hneď ako to začali dávať spolu s mojimi spolužiačkami i sestrou a i ja som bola viac než len spokojná s filmovým spracovaním - celé to bolo super :D
    Paper Towns už je v mojom zozname kníh, ktoré si musím prečítať. Pôvodne to vyzeralo tak, že sa k tomu dostanem až po novom roku, ale tento týždeň som stihla prečítať tri knihy, takže ešte to bude v zozname prečítaných kníh do konca tohto mesiaca :D

    ReplyDelete

Copyright © feelikeunicorn
Design by Fearne