WALK AROUND: MELANCHOLIC

2015-12-14


#sweaterweather

Život s melancholikom (jemne kríženým s cholerikom) nie je tak celkom zábava. Dokonca si dovolím tvrdiť, že je to ako za trest. Neviem či sa niekto vyzná v tomto Hippokratovom delení osobností, ale ja sa v informáciách tohto typu vyžívam a dokonca si dovolím tvrdiť, že práve na svoje dve prevládajúce osobnosti som odborník. Aj keď je vo mne kúsok negatívneho cholerika, jednoznačne u mňa prevláda melan cholé (čierna žlč? mňam!). Ešte donedávna som si myslela, že som jediná, čo sa v sebe nevyznám. Moje emócie sú ako na jednej obrovskej horskej dráhe, mením ich v priebehu sekundy a keď už sú v plnom prúde, nejde sa predo mnou skryť. Všetko, čo prežívam, prežívam naplno a to až tak, že o tom musí vedieť každý v blízkosti piatich metrov (možno to tak vyzerá, ale vážne nepreháňam). 

SWEATER / KIK
TROUSERS / F&F
HANDBAG / MANGO
BOOTS / DEICHMANN

ASK.FM/FEELIKEUNICORN


Myslím, že by bola celkom zábava pozrieť sa na isté plusy a mínusy tejto osobnosti, pretože občas sa mi zdá, že okolie veľmi nechápe, čo si má predstaviť pod pojmom melancholik:

+ Vždy, keď sa ma v škole opýtajú, aby som vypísala svoje plusy, začnem týmto jediným bodom - kreativita. Možno je hlúpe považovať samú seba ako kreatívnu osobu, ale jednoducho tomu neviem odolať. Odkedy existujem na tomto svete, snažila som sa niečo tvoriť a v puberte mi k tomu dopomohol blog. Už len to, že som zabŕdala do viacerých sfér - fotenie, písanie, počítačová grafika, animovanie atď., svedčí o tom, že som sa stále snažila niečo vykúzliť. Ešte doteraz ma to fotenie, grafika a aj písanie drží, až tomu nedokážem veriť.
+ Melancholická osoba je plná citov a súcitu. Vždy dokážem kohokoľvek vypočuť a empatiu využívam na plné obrátky. Kto vie, či je to plus alebo mínus. 
+ Som perfekcionista a to doslova vo všetkom. Každý jeden článok si vždy premyslím a snažím sa ho dotiahnuť až do konca, každú domácu úlohu, či projekt sa snažím urobiť tak ako by som to šla odovzdať tomu najlepšiemu odborníkovi a preto to musí byť dokonalé. Niekedy to až preháňam a využívam to, aj keď to v skutočnosti vôbec netreba. No aj tak zaujímavé je to, že čo sa týka poriadku v tom som úplne niekde inde (nech žije lenivý spôsob života, yay).
+ Zodpovednosť je mojim druhým menom. Aj keď je to občas ťarcha na duši, ak ma niečím niekto poverí,  ak sa na mňa niekto spolieha, vždy to musí dopadnúť dobre - to by som možno trochu priradila k tomu perfekcionizmu. Taktiež som známa svojím povestným premýšľaním. Jasné, že občas urobím hlúposť len tak z rozmaru (tu sa objaví vo mne ten malý čert zvaný cholerik), ale väčšinou si veci dopredu päťkrát premyslím, aj keby to nemalo vyjsť podľa mojich predstáv.
+ Oddanosť je asi posledným pozitívom, ktoré vo spojení s melancholikom na sebe dokážem nájsť. Či už je to oddanosť v láske, priateľstve, nikdy nikoho nesklamem a ak mám niekoho naozaj rada, som mu verná až dokým to tá druhá strana neodvolá. Žiadny zo vzťahov, či už partnerský alebo priateľský, neskončil z mojej strany. Vydržala som až do konca a myslím, že aj keď je to pre niekoho pozitívum, pre mňa je to dosť smutná časť môjho ja, kedy zo všetkého výjdem ako posledná chudera.

- Odjakživa som si myslela, že ja som veľa plusov z ničoho nepobrala - či už sa to týka tohto osobnostného delenia alebo dedenia znakov po rodičoch - jednoducho vo všetkom. Prvý mínus, ktorý by som sem zaradila je určite precitlivelosť. Raz môj vtipný učiteľ občianskej náuky povedal "Melancholik sa rozplače aj nad kľúčovou dierkou." Nuž, je to tak. Neraz som rozmýšľala, žeby som sa s touto super schopnosťou ľahko dostala k herectvu (ale v tom by mi bránilo ďalšie negatívum). Dokážem sa rozplakať kvôli hocikomu a pre hocičo a dokonca aj hocikde. Niekedy je to dosť ťažké ovládať a tak stojím na autobusovej zastávke urevaná a vrieskam na dakoho zbytočné veci. Určite sa so mnou dá vyjsť von aj bez hanby - totiž, snažím sa to ovládať.
- Spomínaná precitlivelosť neplatí len pre plač či nekontrolovateľný hnev (vždy keď sa s niekým hádam, prvé čo urobím je, že sa rozrevem - nepoučiteľná), ale týka sa to taktiež pozitívnych nálad - ako napr. radosť. Radosť mi dokáže spôsobiť aj úplná blbosť - ja neviem, trebárs stretnem vonku mačku alebo dostanem jednotku, alebo môj obľúbený youtuber zverejní video, alebo čítam knihu a tam si hlavné postavy dajú pusu. Takéto rôzne situácie vo mne dokážu spôsobiť nekontrolovateľnú radosť, kedy skáčem dva metre do vzduchu, tlieskam rukami rýchlosťou blesku, smejem sa a dokonca si niečo piskľavým hlasom mrmlem (vždy rozmýšľam, čo by si asi pomyslel človek, ktorý by sa na mňa práve pozeral).
- Som typický introvert, ktorý má strach z kontaktu s ľuďmi. Vždy sa cítim nesvoja, i keď sa mám ísť opýtať predavačky, či majú aj iné číslo topánok. Som v strese, aj keď si objednávam večeru v reštaurácii. Ak sa ľuďom mám zdôveriť s informáciou s môjho osobného života, musím sa s nimi poznať minimálne desať mesiacov. Čudné tvrdiť toto o dievčati, ktoré si každodenne vylieva srdce na internete, však? Práve preto som začala s blogovaním, anonymita a nepriama komunikácia s ľuďmi.
- Váhavosť a nerozhodnosť je mi dosť známa, vždy som sa radšej prispôsobila ostatným. A keď sa ma niekto spýtal, kam by som chcela ísť ja alebo čo si v skutočnosti myslím, tak som bola zdržanlivá a nakoniec som nechala, aby ostatní povedali veci za mňa. Proti tomuto bojujem posledné roky dosť často, keďže už som vo veku, kedy za seba musím rozhodovať ja a učím sa to aj na malých krokoch.
-  Možno ste si aj z predchádzajúceho článku pochopili, že občas bojujem s nespokojnosťou. Snažím sa mať rada, ale u melancholikov je to dosť ťažké. Vždy je to o neistote a ja sa dokážem aj stokrát za deň niekoho spýtať či vyzerám dobre. Aj keď som sa naučila akceptovať samú seba, občas som mávala sklony k depresiám a nedostala som sa nikde. Sebavedomie mi však stúplo a k tomu mi taktiež dopomohol blog. Môj posledný článok bolo v skutočnosti také malé vyznanie a prekonanie svojich vnútorných bojov.
- Myslím, že už dokážem napísať len o svojej neskonalej vzťahovačnosti. Kritiku neprijímam dobre a všetko, čo mi niekto povie beriem v tom zlom svetle, aj keď to tak možno nemyslel. Večný negativista, ktorý hľadá chybu iba v sebe.




Netušila som, že sa o takejto veci dokážem rozpísať na tak dlhú dobu. Ja tento článok píšem asi už dve hodiny a ani raz som nespomenula ako veľmi zbožňujem ten sveter, ktorý mám na fotografiách. Vlastním ho už asi tri roky a nielen, že je stále biely, stále sa mi páči a využívam ho naplno. Dokonca ma prekvapilo ako dobre vyzerá v kombinácii s mojimi obľúbenými šedými nohavicami. #feelingclassy Snáď som vám týmto článkom neodradila (veď bohvie, čo ste si pomysleli, keď ste si prečítali všetky negatíva, však?). Aj tak vám ďakujem za všetko, čo pre mňa robíte. Každé zhliadnutie pre mňa znamená veľa a ďakujem za všetky tipy, budem rada, ak mi napíšete ďalšie!


8 comments

  1. Neboj, já si na tobě naopak tvojí upřímnosti k nám moc vážím ^-^ opět skvělý článek - jen tak dál :) Cappuccino Lover

    ReplyDelete
  2. moc hezký outfit a moc se mi líbí tvoje brýle:)

    ReplyDelete
  3. Jeej, super nohavice aj svetrík <3

    ReplyDelete
  4. Áno, áno... melancholici vedia! Presne som sa našla v tvojom článku. Opísala si časť aj zo mňa. (hlavne mínusmi) Je to ťažké a hlavne tá precitlivelosť (dnes som sa skoro rozplakala v škole a najhoršie na tom je, že sama neviem prečo) Budem to musieť nejako ovládnuť a nehysterčiť toľko. :D podobne to mám aj s kritikou. Čo si len počnem... :D
    Musím to povedať... ja milujem tvoje články! Čítala by som si ich každý deň v jednom kuse. Si neuveriteľne inšpirujúca blogerka! Toľko nápadov, koľko máš a kreativity! Jednoducho nemám slov! :)
    WITH GREY WOLF

    ReplyDelete
  5. Ako keby som čítala o sebe... Kreativita, zodpovednosť a tá horská dráha pocitov, ktorá sa mení rýchlejšie, než si človek uvedomuje :D Sú dni, kedy dookola aj stokrát dokážem pozerať animácie s roztomilými mačiatkami a smiať sa na nich, ale zase o pár hodín neskôr ma úž dokáže dojať, aké sú neuveriteľne roztomilé a nevinné a drobné a mám problém zadržať slzy :D
    A som fakt rada, že nie som sama, ktorá má taký menší problém komunikovať s cudzími ľuďmi :D Pokiaľ je to kamoška kamošky a je taká stará ako ja, tak som ešte celkom v pohode - tu sa vždy potom nahodí nejaká téma. Ale keď som sama na verejnosti... Totálna katastrofa.
    Svetrík je perfektný a môj názor na tie prekrásne nohavice a dokonalé topánky si už počula :D
    beelievin.blogspot.com
    Pozývam ťa na mojou vianočnú giveaway!

    ReplyDelete
  6. Zaujimavý článok :) cool outfit

    ReplyDelete
  7. Zajímavě jsi se popsala, ty svoje plusy a mínusy :) Akorát hned k tomu prvnímu... každý člověk je svým způsobem kreativní ;) ... Já mám kombinaci flegmatika s cholerikem, takže jsem na tom trošku jinak :D

    ReplyDelete
  8. The post is so great! Thank you so much for sharing:)

    irenethayer.com

    ReplyDelete

Copyright © feelikeunicorn
Design by Fearne