ZMENY

2017-05-28

Tento rok bude plný zmien. O niektorých vám časom napíšem, o niektorých sa ani nezmienim, ale prítomné budú stále. Vraví sa, že zmeny sú dobré a ja v to pevne verím, no občas sa prichytím, ako sa ich úprimne bojím. Mám rada stereotyp a svoje útulné miestečko, kde mi nikto nemôže ublížiť. Zmeny pre mňa predstavujú výzvu, strach a nechuť. Som schopná si kúpiť nejakú novú vec, ktorú som predtým nikdy nemala, aby som ju vyskúšala, no zároveň ju odložiť do šuflíka a roky sa na ňu nepozrieť, pretože sa bojím zmien. Znie to trochu šialene, ale viem, že nie som sama a preto je dôležité o tom hovoriť, trochu sa nad tým zamyslieť, ako by sa to dalo zlepšiť, pretože zmeny sú tie najdôležitejšie udalosti v našich životoch.

Tento môj takzvaný "strach" mi totiž veľmi ovplyvňuje život. Nejde len o tie veľké typické zmeny ako sťahovanie, presun do inej krajiny alebo dokonca zmena partnera, moja neistota sa týka aj úplných maličkostí - skúšanie nových jedál, nakupovanie, socializovanie či komunikácia. Často sa pre nepríjmený pocit vyhýbam novým príležitostiam. No už mám 20 rokov a je načase s tým niečo robiť. Byť čoraz odvážnejšia a nebáť sa čeliť novinkám. Niektoré kroky som už podnikla (spomínané očakávané zmeny v tomto roku), ale aj tak som sa rozhodla urobiť menší zoznam zmien, ktoré môžu vyzerať ako nepodstatné, no snáď pomôžu mne a možno inšpirujú aj iných ľudí s rovnakými ťažkosťami.

  • nebáť sa experimentovať s chuťami a kúpiť si niečo, čo by som nikdy predtým nevyskúšala
  • stretnúť sa s niekým z blogu
  • nájsť si toto leto brigádu a nebáť sa kontaktovať ľudí
  • odpovedať áno na najbližšie pozvanie von či na nejaké podujatie
  • dať šancu novým nádejným tvorcom (youtube a blog)
  • odpovedať na správy a viac komunikovať s čitateľmi 
  • kúpiť si kúsok oblečenia červenej farby (posledná obsesia)
  • venovať sa vytrvalo španielčine bez výhovoriek
  • stráviť noc mimo domu, internátu
  • ísť na výlet do neznáma, bez plánu
  • realizovať projekty, ktoré som si vymyslela, nebáť sa osloviť ľudí
  • netráviť toľko času na izbe pozeraním videí (je čas na zmenu!)

rifľovka: sekáč - nohavice: F&F - mikina a šatka: mango - topánky: H&M - taška: IKEA

Malé na prvý pohľad bezvýznamné zmeny môžu pre niekoho znamenať veľa. A tak sa nabudúce zamyslite a pozastavte skôr ako sa začnete smiať človeku, ktorý nikdy neochutnal pre vás úplne každodenné potraviny, je nervózny pri zdvíhaní telefónu, nechodí sa "rozbíjať" na párty a bojuje sám so sebou pri každom cudzom človeku. Niečo nové môže byť pre niekoho stresujúce a zmeny sa nie vždy zvládajú ľahko. Myslím, že niektorí ľudia si takéto veci ani neuvedomujú...

Ako ste na tom vy? Zažívate niečo podobné ako ja? Snažíte sa tým niečo robiť?

ANTISTRESOVÝ SEMESTER

2017-05-23

Už ako 20-ročná osoba sediaca za svojím intrákovým stolíkom s múdrosťami v hlave sa k vám prihováram vo večerných hodinách. Ach, chýbalo mi to tvorenie dlhočíznych viet s neurčitnými tvarmi slovesnými, ktoré sem-tam strácajú svoj význam. Myslím na vás, stále, celý semester. Vždy keď pridávam nejakú fotku na instagram, vždy keď sa rozhodnem ísť urobiť nejaké tie fotky, aj keď môj šatník sa priam zmenšuje (som ten príklad typickej capsule wardrobe, neviem, či je to dobré alebo nie). Znova, ako za starých čias píšem bez plánu, bez hlbšej myšlienky, aby som sa vyrozprávala, čo všetko som za posledné tri mesiace zažila.

únik časový

Toto by mal byť priam termín. Neviem, či to je tým, že som staršia alebo jednoducho tým, že z môjho života sa stal väčší stereotyp (pravdepodobnejšie), ale mám taký dojem, že tento semester zbehol rýchlosťou svetla. Oproti jednému roku na vysokej, stredná škola sa tiahla stáročia. Asi to bolo tým, že som každý deň robila niečo iné, mala som viac voľného času, rôzne záľuby (písanie článkov, fotenie, photoshop, grafika, písanie mojich lyrických výlevov, pozeranie filmov, bicyklovanie, objavovanie). Teraz sa to zúžilo na čítanie kníh, pozeranie youtube a snáď instagram (to je taká jediná sociálna sieť, kde sa snažím byť aktívna každý deň, nejako sa držím). Vďaka tomuto časovému úniku som si uvedomila, že nebudem navždy mladá a preto by som sa mala menej stresovať a začať sa inak správať - prechod k ďalšiemu segmentu. 

stres?

Prvý semester bol pre mňa jednoznačne jedno z najstresovejších období v mojom živote. Hneď potom som si uvedomila, že to nie je až také strašné a aj napriek tomu, že som neskutočný stresman, tento semester som to zvládla bravúrne (ehm, neviem o čom rozprávam, keď ma ešte čaká skúškové, ale päť predmetov z deviatich mám za sebou, tak to snáď bude pokračovať v rovnakom duchu). Za toto sa aj pochválim, aj sa na seba usmejem, že som na tom aspoň trošku lepšie. Je jasné, že občas prišla chvíľa, kedy som začala plakať len tak z ničoho nič, dokonca mi počas vysokej vypadala asi polovica vlasov (akýžeto stres, však?) a agresivita sa začala prejavovať. No ako som už spomenula, správanie sa musí zmeniť. To, že nebudem navždy mladá je pravda, tak prečo by som si mala každý jeden deň kaziť hádkou pre blbosti, odvrkovaním, zúrivosťou a nespavosťou. Došiel na mňa taký pokoj (ha, na mňa), aspoň na chvíľu a ja som zaň vďačná.

čítam, čítaš, čítame

Za necelé tri mesiace som prečítala pomaly viac kníh ako za celý môj život (viem, trochu smutné). Ja milujem čítať, ale keď ma k tomu nikto nedonúti, moja lenivosť sa prejaví a ja budem radšej robiť niečo iné, než aby som otvorila a začala novú knihu. Tento semester ma však čakala prvá časť teórie a dejín britskej literatúry. Každý týždeň jedna kniha (no niekedy dve naraz + tri ďalšie popri tom) - dokopy 14 kníh (ešte stále tomu neverím, mám o tom napísať samostatný článok?). Každopádne, všetko som zvládla, som na seba pyšná. Čítať knihy po anglicky z devätnásteho storočia mi určite pomohli v zlepšení jazyka a teraz nemám problém prečítať hocičo. Som za to vďačná, no ďalší semester ma čaká ešte staršia literatúra, tak som zvedavá, ako to dopadne.

svetlo na konci tunela

Vždy keď skončí semester alebo nejaká iná doležitá časť roka, tak sa objaví také malé svetielko na konci tulena (to je taká moja malá dušička). Vtedy si uvedomím ako veľmi sa zanedbávam - každý jeden deň rovnaký outfit, šatník prázdny, nezdravé jedlo, žiadny pohyb, veľa sladkostí, veľa zabitého času, málo aktivít na čerstvom vzduchu, vlasy v katastrofálnom stave, blog neaktívny atď. Doľahne na mňa taký strach z vlastného života, čo robím, čo chcem robiť, čo by som mala zmeniť. Tentokrát sa cítim rovnako. Začala som konečne chodiť pravidelne cvičiť, vymýšľať články a tipy na letné výlety, jedným okom pozerám po zelenine, druhým po ovocných šťavách a som rada, že konečne budem mať čas aj na seba, pretože keď sa nachádzam v takomto hektickom období, ako keby som na seba zabudla. Rozmýšľam, ako sa odmením, keď už dokončím aj skúškové, hm.

motivácia znovu nadobudnutá

To svetlo väčšinou obsahuje aj novú motiváciu, nové nápady na články, takže sa máte na čo tešiť. Snáď som úplne nevypadla z cviku a ľudí bude ešte zaujímať, čo napíšem a nafotím, ale v najbližšej dobe ma čaká veľa zmien a ja sa ich už musím prestať báť, pretože nie vždy to značí niečo zlé. Ako vždy ďakujem za každého jedného návštevníka a čitateľa, veľmi si to vážim a teším sa na ďalšie dni strávené na blogu. 
Copyright © feelikeunicorn
Design by Fearne