Čítam si samé rekapitulácie a snažím sa v mojej hlave zhrnúť všetko, čo sa stalo. Je toho veľa, veľa úspechov, veľa stresu, veľa radosti, veľa fotiek, veľa prekvapení, veľa prekážok, ale nakoniec to všetko dopadlo tak, ako to dopadlo a ja sa sťažovať nemôžem, pretože každý rok prinesie so sebou niečo dobré či niečo zlé. Od stresujúcich maturít som prešla k ešte viac stresujúcej vysokej škole, ale zatiaľ som všetko zvládla nad moje očakávanie a preto môžem byť na seba akurát tak pyšná. Prišla som na to, žeby som sa mohla z tohto roku ponaučiť ešte viac ako z predošlých, keďže tento rok bol úplne iný. Jednoduchých 16 vecí, v ktorých som sa utvrdila a našla.
Plán je najlepší priateľ študenta
Ja som asi najväčší plánovač na svete a stále sa utvrdzujem v tom, že plánovanie mi najviac pomáha pri učení. Doteraz ma tento môj najlepší priateľ nesklamal, a aj keď som sa ešte nezačala učiť na skúškové, bojový plán mám pripravený. O tom však v ostatných článkoch, ktoré mám pre vás na tému učenie naplánované.
Starostlivosť o pleť je naozaj dôležitá
Veru, je to tak. Už ste si určite všimli, že som ten typ dievčaťa, ktoré sa make-upu ani nedotklo #panna. Vždy som si myslela, že čím menej toho na tvár budem dávať, tým lepšie. A preto som mala maximálne jeden obyčajný krém na hydratovanie. Problém bol v tom, že som bola stále suchšia a suchšia - priam mi občas z tváre až snežilo. A preto som sa dala prírodnejšie výrobky a začala som sa o moju pleť viac zaujímať. Po tom, čo mi nepomohli tie chemikálie od kožnej som si jednoducho povedala, že príroda to asi zvládne lepšie a posledné mesiace tohto roka som si dokonca vytvorila ranný a večerný rituál starostlivosti o pleť. Pomáha to, sucho sa objavuje už zriedkavo a aj moja pleť sa cíti lepšie. Už len niečo zrobiť s tými mojimi suchými nohami, uf.
Človek je šťastnejší, keď rieši iba svoj život, vlastné šťastie a šťastie svojich blízkych
Tento rok som sa stretla s množstvo negativizmu, závisti, pchania nosa kade-tade či už na internete, alebo na ulici. Fascinuje ma to, ako sa niekto dokáže tak zažrať do života iných a rozoberať ich život. Občas sa cítim ako taký narcis, či egoista, keď riešim iba seba, moju rodinu a priateľov. Som mimo celého diania akosi v nejakej bubline, kde som o čosi šťastnejšia ako ostatní, ktorí sa nechajú pohltiť závisťou. Občas je dôležité byť empatický, vžiť sa do situácie iného, pomôcť cudzincovi či sa radovať spolu s inou osobou nad jej úspechami, no ísť von a stráviť celý večer rozprávaním o tom, ako niekto neprešiel skúškou, kupuje byt za toľko peňazí a ako je niekto trápny s tými silonkami ma už vážne prestalo baviť. Možno som dospela.
Blog je mojou neoddeliteľnou súčasťou
Počas môjho prvého semstra na vysokej škole som pridala na blog asi len tri články, nafotila len jedny fotografie a na sociálne siete som skoro ani nemrkla okom. Myslela som, že táto psychohygiena a oddych od internetového života mi pomôže a veľmi prospeje. Ale mýlila som, chýbal mi. Neskutočne, veľmi, najviac na svete. Moje kreatívne ja každú noc ticho plakalo a jeho srdce krvácalo. Život bez blogu bol akýsi prázdny. Niekto si povie, že toto je trápne a povrchné, blog nie je dôležitý a potrebný k šťastiu a áno, je to pravda, nie je to potrebné k tomu, aby som si dokázala naplno užiť deň alebo aby som bola skutočne šťastná, ale je to moja záľuba, ktorej sa venujem snáď najdlhšie a nikdy ma neprestala baviť úplne. Či išlo o písanie, fotografovanie, grafiku, kódovanie, komentovanie, spoznávanie, každá jedna minúta strávená na blogu ma bavila, aj keď si ostatní mysleli, že je to len strata času. Som mu vďačná za veľa.
Učenie výrazne znižuje chuť nakupovať
Túto informáciu som sa o sebe dozvedela a veľmi ma prekvapila. Tým, že som celé dni trávila pri knihách a mimo blogu na mňa pôsobilo tak, že som mala absolútnu nechuť niečo si kúpiť. Prišla som do nákupného centra a úplne som odignorovala všetky nové kúsky vo výklade - to sa volá inšpirácia na bode mrazu. Priateľ mi chcel zúfalo viackrát niečo kúpiť, aby som sa potešila, ale ja som ako ľadová kráľovna pozerala na všetko s odstupom a vždy sme naše "nákupy" skončili s platením v mužskej sekcii.
Vysoká škola je krajšia, keď študuješ to, čo ťa naozaj baví
Pamätám si, ako som čítala rôzne fóra, kde ľudia písali - jazyky ťa musia naozaj baviť, ak chceš ísť študovať prekladateľstvo, pretože to bude ozaj náročné. Aj napriek takýmto výstrahám som sa na to dala a môžem povedať, že to neľutujem. Síce to bolo aj je náročné, stálo ma to veľa času, potu, sĺz, stresu a zdravého rozumu, ale keď sa na to tak spätne pozriem, viem, že každý jeden predmet, na ktorý som chodila ma vážne bavil. Možno sa mi až tak nepáčil spôsob výučby, vyučujúci či hodnotenie, ale musím povedať, že v každom jednom predmete som sa naučila niečo zaujímavé a užitočné, a preto ma to v konečnom dôsledku baví (aj keď ma čaká niekoľko dní utrpenia).
Pohodlnosť je základ
Toto omieľam v každom článku, na každom kroku, ale je to tak. Po oslavách a ódach na moju bielu braletku som k nej pridala aj vianočného čierneho diabla, do ktorého som sa zamilovala na prvý pohľad. Počas živote na internáte som sa bez braletky nepohla ani na krok a myslím, že túto čiernu si obľúbim ešte viac. Taktiež by som vyzdvihla aj batoh od ammyly, ktorý som spomínala aj v minulom článku, najmä preto, že batoh mi počas tohto roku zachránil život. Kedysi som sa všade trepala s kabelkou v ruke plnou učebníc a musím povedať, že to bolo to najnepohodlnejšie utrpenie na svete. Možno by ma to raz stálo život.
Stres a strach sú moji najväčší strašiaci, hnev a smútok moje najväčšie problémy
Som osoba plná emócii, ktoré nedokáže ovládať a keď ju tie negatívne pohltia, nedopadne to veľmi dobre. Tento rok bol ešte intezívnejší a ja som si všimla, že prebytok týchto nálad mi ohrozuje moje psychické, ale aj telesné zdravie. Nie je ľahké im čeliť a ja som sa ich tento rok priam nabažila. Ďalší rok to musí už vyzerať inak.
Byť iná je byť spokojná
Posledné dva roky sa snažím vystupovať tak, ako by som chcela ja a nie akoby si to predstavovali ostatní. Nebojím sa nosiť to, čo chcem nosiť a písať to, čo chcem písať. Toto je veľmi dôležité, ale aj tak sa musím trošku viac posnažiť a trochu viac experimentovať. Už som si akosi zvykla, že si kupujem čierne veci, rovnaké strihy a všetko čo najjednoduchšie. No myslím, že nastal ten čas, aby som konečne vystúpila zo svojej "comfort zone" a odhodlala som aj k viac zaujímavým kúskom. Nech sa rok 2017 nesie v znamení experimentu!
Bez neho by som to nezvládla
Toto bude asi trošku cliché, ale každý deň ďakujem za tú jednu osobu, ktorá mi pomáhala pri prekonávaní všetkým prekážok. Sopka emócii ako ja potrebuje nejakého človeka, ktorý stojí pevne stojí nohami na zemi, ponúkne svoje rameno, čas a srdce a ja som mu za to neskutočne vďačná, lebo si uvedomujem, že tento rok by bol o dosť ťažší bez jeho podpory a lásky.
Každý rok sa to stupňuje - je ťažší a ťažší a plný výziev. Rok 2017 bude opäť o čosi náročnejší, ale snáď budem znova tak nepripravená a plná odhodlania ako ten minulý. Prajem vám všetko dobré do nového roku, veľa úspechov a lásky! O rok sa spolu znova pozrieme na to, ako sme ďalší rok spolu zvládli.
