Moje najpamätnejšie roky sa skrývajú v denníkoh, diároch, ale aj na viacerých blogoch, kde som zvykla a ešte aj zvyknem písať svoje notoricky známe výlevy. Vždy je zaujímavé pozrieť sa späť, prečítať si jeden list papiera, ktorý som zapísala pred piatimi rokmi a popremýšľať, ako som sa vtedy cítila, prečo som sa tak vtedy cítila a aká som vlastne bola. Spomienky sú niečo iné, myslím si, že tie si občas prispôsobujeme, aby sme sa necítili tak zle alebo si jednoducho chceme pamätať len tie dobré veci. Ja sa občas čudujem ako som pesimisticky dokázala rozprávať o sebe, ako som sa neskutočne podceňovala, pretože som si ani nemyslela, že niekto vo mňa verí. Teraz, keď mám takéto reči, vždy sa zastavím a poviem si, že to nie je to, čo chcem od seba počuť. Či už vravím o prítomnosti alebo minulosti. Občas nám prečítanie starých myšlienok pomôže zamyslieť sa nad prítomnosťou. Som takáto aj dnes? Stále si o sebe myslím takéto veci?
Občas mi však príde denník celkom nudný - najmä ten typický denník, čo poznáme z filmov a kníh - zapísať si všetko, čo som cez deň robila alebo čo mi jednoducho napadne. Nájdem tak kopu stránok plných dátumov a ranných hodín, kedy som vstávala, filmov, čo som videla, udalostí, ktoré sa počas roka stali a podobne. Aj keď je to zaujímavé čítať, v minulosti mi to skôr slúžilo ako také vyrozprávanie sa, pretože som všetky tieto informácie ani nemala komu povedať. Teraz mi to jednoducho príde zbytočné, keď každý jeden deň niekoľkým osobám oznamujem, čo som celý deň robila, čo som mala na obed a kde som bola počas dňa. Zapisovať si to pre mňa stratilo význam, ale niekoľko informácii dokážem vyhrabať aj z instagramových stories či fotiek, pretože všetky si ukladám a je pravda, že sa občas na ne aj zapozerám a zaspomínam si.
Niektorí ľudia si zapisujú svoje pocity a myšlienky, jednoducho hocičo, čo im napadne. Tento spôsob sa mi páči a aj to som zvykla robiť, ale trochu to pre mňa taktiež stratilo význam, Keby som si vždy mala zapisovať všetko, čo ma trápi, čoho sa bojím, na čo myslím a tak ďalej, písala by som dookola to isté, moja hlava by skončila pri tom istom závere, pri tých istých obavách, ale aj radostiach, vždy by som jednoducho riešila jednu vec dookola a takto by som sa nedokázala nikam pohnúť.
Pred začiatkom môjho pobytu v zahraničí som však našla nový spôsob, ako môžem zanechávať nejaké myšlienky. Denník, kde si občas zapíšem, na čo myslím, ako sa cítim, čo robím, ale všetko s jednou témou. Kto ma pozná ešte zo starého blogu, tam som robila takú challenge, kde som odpovedala na otázky a moja odpoveď bola jeden článok. Vždy som to nejak rozvinula a dostala sa k naozaj zaujímavým myšlienkam, ktoré by mi najprv ani nenapadli, no vždy sa v tom článku odzrkadľovali aj moje momentálne pocity a ja by som určite po prečítaní dokázala povedať, v akom rozpoložení som práve bola. Preto, keď som v auguste narazila na jednu aplikáciu, ktorá používateľom dáva každý jeden deň otázku, na ktorú majú odpovedať, ten nápad mi prišiel úžasný. Je pravda, že si to nepíšem každý deň. Môže to by aj raz do týždňa, je to úplne jedno, je to však zaujímavý koncept, ak sa cítim, že toho je na mňa príliš veľa a chcem trochu pozastaviť čas. Tuším, že tento diár ma bude sprevádzať niekoľko mesiacov, ja si však myslím, že si aspoň v jednej knižke budem môcť prečítať viacero nápadov a myšlienok od viacero verzií mňa.
o denníku
Môj otázkový denník som zohnala z Tigra (som trochu závislá na zápisnikoch z tohto obchodu). Rozhodla som sa tam písať ručne a ešte atramentovým perom, trošku som si to sťažila, keďže týmto perom sa nepíše tak ľahko ako obyčajnou prepisovačkou a ešte k tomu každý jeden deň píšem ručne čosi v škole, a z toho dôvodu sa neviem donútiť do tohto denníka písať denne. Je pravda, že sa oveľa lepšie vyjadrujem a oveľa viac toho zo seba zostanem z klávesnice, preto ma asi nikdy neprestane baviť blog a písanie článkov vo všeobecnosti. Páči sa mi však ten efekt atramentu na nažltlom papieri s úzkymi riadkami (ach). Musím však začať byť trpezlivejšia, spomaliť myšlienky a hlavu, aby môj rukopis vyzeral lepšie a trochu som sa posnažila, pretože tu nejde podľa mňa len o akúsi terapiu vypísania problémov či radostí, ale aj o cvik trpezlivosti a zmysel pre estetickosť.
otázky
Na záver som si pre vás pripravila pár stránok, zdrojov či aplikácii odkiaľ si môžete otázky vybrať, ak to chcete vyskúšať aj vy, ale nechce sa vám otázky vymyšláť. Myslím, že je to zaujímavejšie dostať vopred neodhalenú otázku ako také prekvapenie a nesnažiť sa jej vyhnúť, na druhej strane je pravda, že ak máte pocit, že chcete o niečom konkrétnom napísať, neexistujú žiadne obmedzenia.
- Question Diary: ako prvý zdroj je aplikácia, odkiaľ som dostala ten nápad založiť si takýto denník. Už som ju spomínala vyššie, každý deň vám dá otázku, na ktorú odpoviete. Zaujímavé je však aj to, že ak si budete tento denník písať celý rok, po roku sa otázky znova opakujú, aby ste sa po roku mohli pozrieť naspäť a vidieť, či sa vaša odpoveď nejako zmenila, trochu nad tých porozmýšľať, čo to o vás vraví, pretože každý sa mení a zmena nie je vždy zlá.
- 300 Good Questions to Ask: ak však máte záujem o včeobecnejšie a kratšie otázky, na ktoré by ste radi zodpovedali, ja som našla takúto stránku plno mnohých otázok a otázkových hier, keď som sa pripravovala na svoju ústnu skúšku z jedného anglického predmetu. Na stránke je ich naozaj dosť a na niektoré ani sama odpoveď nedokážem vymyslieť, takže to môže byť celkom aj zábava a dobrá voľba, ak nemáte veľa času na písanie, ale stále chcete prispieť s niečím krátkym do svojho denníka.
- 365 Question Challenge: na tumblr je taktiež kopu tagov plných otázok a jeden z ních vám dá otázku každý jeden deň. Niektoré otázky sú však zamerané konkrétne na tumblr alebo fotografie, je však na vás, aký zoznam si vytvoríte vy, toto môže slúžiť len ako inšpirácia.



































