ŠPANIELSKO VS SLOVENSKO

2017-12-06

Španielčina je jazyk, ktorý som sa rozhodla študovať, občas však rozmýšľam, prečo práve on. Nie, nezamilovala som sa do neho na prvý pohľad. Nie, roky nesnívam o svojom machovi z Pyrenejského polostrova. Odpoveď je jednoduchá: keď máš na výber medzi ruštinou (aneb učenie sa nového písma? nie ďakujem), nemčinou (komplikovanosť spojená s neľubozvučnou fonetikou) alebo španielčinou (hola chiquiiiiiis), tak ten výber nie je až taký ťažký. Vybrala som si ju len vylučovacou metódou (moja najobľúbenejšia) a v tom je možno ten problém. Nikdy som však netušila, že sa vyberiem s týmto jazykom na univerzitu a potom aj do Španielska študovať. Na moje prekvapenie som tu. Pred odchodom si však viete predstaviť moju obrovskú dilemu. Študovať jazyk, pretože sa pekne počúva a zaujímavo skúma je jedna vec, no žiť v kultúre, ktorá je mi taká vzdialená je niečo iné.
Ja som totiž ten Stredoeurópan, ktorý sa vidí viac na severe. Má rád chladnejšie počasie, multi-kulti mestá s rôznymi uličkami, kaviarňami, trhmi, vždy inklinoval ku Škandinávií (túžil po štúdiu švédčiny), má rád plán, plánovanie je jeho život, zodpovednosť a dochvíľnosť jeho kyslík, introvert jeho životný štýl. Ako sa takýto človek dostal na druhý koniec Európy s obrátením rozmýšľaním? Sama neviem, sama sa čudujem, ale žijem. Nevysvetlite si to zle, španielska kultúra, literatúra, architektúra, všetko to má svoje čaro. Milujem študovať španielsky jazyk a nachádzať paralely s tým slovenským, ale ako som povedala štúdium a život v danej krajine je úplne niečo iné. A ja by som vám rada porozprávala, čo je to "iné", čo som objavovala počas skoro troch mesiacov. Pri názve som generalizovala pojmy Španielsko vs Slovensko, pravda je však taká, že vám môžem povedať len o mojom drahom Valladolide (odkiaľ sú všetky fotografie) v porovnaní so životom študenta v Bratislave či vyrastania na východe.

počasie

V Španielsku som čakala všetko, len nie toto. Týka sa to skôr samotného mestečka (cez 300 000 obyvateľov?), v ktorom sa práve nachádzam. Čakala som slniečko a podcenila som zimu. Ešte koncom októbra bol čas, kedy sa dalo vyjsť vonku v kraťasoch a ja ako milovník jesene som toho veľký fanúšik nebola, no každému ako sa páči. Najviac ma však prekvapili tie teplotné rozdiely. Keď som chodila do školy v Bratislave, vždy som vedela, čo mám od počasia čakať. V jesenných a zimných mesiacoch je zvyčajne oblačno, čo znamená, že teplota je konštantná a prehánky sú celkom časté (hlásim ja, vaša rosnička). Vo Valladolide je to však úplne iné. Často sa stáva, že počas jedného dňa zažijete všetky štyri ročné obdobia naraz spolu s 20 stupňovými rozdielmi. Ráno je -5, poobede 15 stupňov. Ráno je 5, poobede 25 stupňov. Toto je taký zvláštny jav, že keď sa vyberiem na celý deň preč, to znamená, že sa musím pernamentne obliekať a vyzliekať. Ďalšia kuriozita tohto mesta je, že počas môjho trojmesačného pobytu tu pršalo asi tak trikrát (ak máte radi zrážky, odporúčam Oviedo alebo Santiago, jednoducho mesto blízko mora).
Netvrdím však, že sa mi toto počasie nepáči, pretože sú chvíle, kedy som rada, pretože sa môžem ísť v jeseni prejsť do mesta v mojom obľúbenom kabáte so šálom bez toho, aby na mňa niečo padalo. Jesenné a zimné prechádzky sú tu podľa mňa čarokrásne a nie, nechýba mi "čľapkanica" bratislavských ciest.

obchodné centrá & supermarkety

Ďalšia kuriozita, ktorá ma tu prekvapila sú obchodné centrá. Bratislava je len o trošku väčšie mesto ako Valladolid a ja som zvyknutá na obchodné centrá za každým rohom. Tuto však niečo také nenájdete. Áno, na kraji mesta sa machádza Ikea spolu s Rio Shopping (aka brartislavský Avion), ale okrem toho sa tu náchadza len budova podobná Tescu na kamennom námestí (El Corte Inglés). Španieli sú asi jednoducho zvyknutí na obchodné ulice, ktorých je tu neúrekom a nachádzajú sa aj priamo v centre mesta. Popravde jediné, čo mi z našich obchodných centier chýba sú tie reštaurácie.
Jediný supermarket, ktorý som tu poznala je Carrefour. Nikdy predtým som v ňom však nebola, ale tento supermarket mi zachránil život a stravovanie. Toto je jediný obchod, kde nájdete potraviny, sladkosti a pečivo podobné tým na Slovensku. Ja viem, ja viem, treba sa však aj zžiť s kultúrou a tak som najmä navštevovala tie španielske - Alimerka, Gadis či Mercadona. Supermarkety v Španielsku sú však trošku iné. Obrovský pult s morskými plodmi naloženými v ľade, ktoré "rozvoniavajú" po celom obchode bol pre mňa novinkou. To, že sa tu predávajú bananas a plátanos (čo sú po španielsky v preklade taktiež banány) - čiže 2 rôzne druhy banánov (wat?) ma tiež celkom dostalo - musím povedať, že oba druhy sú veľmi dobré. Kupovanie pečiva na váhu som si celkom obľúbila, ale nikdy nepochopím predávanie typu  všetko naraz. Tu sa jednoducho veľa vecí nedá kúpiť osobitne po kusoch. Chceš sušienku? Kúp si balenie šesdesiatich. Chceš jogurt? Hm, smola, musíš si kúpiť štyri naraz. Idem práve zo školy a mám chuť na malú musli tyčinku, musím si však kúpiť balenie šiestich v krabičke. Keksíky ako horalky, kávenky, vesna, niečo na ten spôsob tu jednoducho neexistujú. Španieli si fičia na cookies a galletas a ja od nich zbieram len krabičky.


štúdium

Hlavný cieľ, za ktorým som sem išla bolo štúdium. Čakala som veľké odlišnosti a musím povedať, že je to úplne niečo iné. Je však toho toľko, čo by som chcela povedať, že rozmýšľam, že na túto tému napíšem aj osobitný článok. Jedno je však isté, po mojich skúsenostiach som naozaj rada, že študujem tam, kde študujem, a že som si vybrala to, čo som si vybrala. Asi toľko zatiaľ.

jedlo & španielske chute

Jeden z mojich najväčších problémov - ochutnávanie nového jedla. Nemám rada zmeny, milujem to poznané, to známe a to sa týka aj chutí. Vo varení nie som skúsená a minulý rok si ma vykrmil Eat&Meet (čo by som bez neho robila). Najprv by som však chcela rozprávať o jedálňach, keďže s tými som oboznámená trochu viac. Našla som si tu dve jedálne - jedna fakultná a druhá intráková. V oboch stojí denné menu 5,50€ - v cene je prvý chod, druhý chod, dezert, voda a chlieb. Najprv sa mi to zdalo veľa, ale neskôr som si uvedomila, že je to celkom fér za tú cenu, a že som bola rozmaznaná z našich študentských cien v Mlynskej doline. Na výber máme vždy iba dve možnosti z toho tá druhá je stále nízkokalorická (čiže väčšinou ryba alebo iné morské plody) a ako príloha sa dá taktiež vybrať len šalát či hranolky (tie už nechcem vidieť do konca môjho života - klamem, ale po troch mesiacoch mi to už trošku prerástlo cez hlavu). Kuchyňa je tu iná, ale musím povedať, že na filozofickej fakulte tu varia tak dobre, že sa občas cítim ako v reštaurácii (hm, intrákové jedlo tu je viac-menej bez chuti a nápadu, pernamentne to isté).
Celkovo by som však zhodnotila niektoré návyky a chute, ktoré som si tu všimla - všetko chutí za morom, aj to, čo nemá (prečo asi, hm), všade sa nachádzajú papriky alebo feferóny alebo lečo alebo niečo také jednoducho, sú na tom závislí zrejme, aspoň vo Valladolide, všetko sa je s chlebom (toto je zrejme pravda vo všetkých južných štátoch, keďže mám skúsenosti s Gréckom a Talianov som videla priamo v akcii), ryža sa spája iba s paellou (inak ju tu buď vôbec nerobia alebo chutí hrozne), strukoviny, všade samé strukoviny (ešteže tie mám rada, ale objavila som tu cícer a mňam), všetky druhy rýb (nie som veľký jedlík rýb a kamarátka som len s pangasiusom, tu som však prišla na chuť aj treske a sumčekovi žraločiemu).
Párkrát som však bola aj v reštauráciách - zvyčajne na výletoch, kedy som veľmi nemala na výber. Celkovo tu nenájdete menu lacnejšie ako 13 eur (na severe Španielska aspoň). V Oviede som ochutnala fabadu (typická asturiánska fazuľová polievka, veľmi odporúčam), flan (na tomto španielskom dezerte som si taktiež pochutnala) a v Gijóne (čítaj chichóne) ma zase prekvapili s ich výbornou prípravou jahňacieho mäsa a opäť som neodolala fabade. Ak poznáte churros (španielska pochúťka - paličky z kysnutého vyprážaného cesta, ktoré sa namáčajú do čokolády), tak to taktiež odporúčam, ako inak.

siesta & fiesta

Tipujem, že slovo siesta poznáte, tu to berú veľmi vážne. Siesta je od druhej do piatej poobede a v tomto období sa zvyčajne nevyučuje (aspoň nie na mojej fakulte) a väčšina obchodov je zatvorená. Každému Erasmákovi to prišlo čudné a mne taktiež, pretože zvyčajne počas obdobia od druhej do piatej chcem ísť do mesta na nákup alebo niečo potrebné a v polovici cesty si vždy uvedomím, že som si vybrala ten nesprávny čas. Na toto by som si asi nikdy nedokázala zvyknúť. Celkový rozvrh dňa je tu posunutý, o deviatej ráno tu ulice vyzerajú ako u nás o siedmej. Neskôr svitá, neskôr slnko aj zapadá, neobeduje sa skôr ako o jednej/druhej a na večeru sa chodí až o deviatej/desiatej. Na tieto čudné návyky si jednoducho nemôžem zvyknúť, aj keď už som sa celkom adaptovala, pretože na Slovensku som vstávala zvyčajne o šiestej/siedmej a šla spať o desiatej/jedenástej. Teraz vstávam o pol ôsmej/pol deviatej a chodím spávať nie skôr ako o polnoci. Popravde mi to trochu vadí, pretože večer sa už neviem sústrediť a ráno, kedy by som mohla na niečom pracovať sa nedokážem prinútiť vstať, asi je niečo v tom španielskom vzduchu.
Fiesta je druhé slovo, ktoré snáď každý pozná a tu to platí dvojnásobne. Každý deň sa dá ísť niekam na diskotéku, ktoré začínajú zvyčajne až o jednej ráno (pretože pred tým sa treba ešte niečoho napiť a ísť na tapas však?). Ja nie som žiadna párty girl, ale španielsku skúsenosť som mala, keďže každý výlet organizovaný pre Erasmákov musí skončiť s párty. Na Slovensku som bola asi iba raz na diskotéke a dobre viem prečo, hlasná hudba v rytme tuc tuc tuc, na ktorú sa nedá ani tancovať. Španielsky reggeaton je už o niečom inom (veď viete, ten typický rytmus každej španielskej pesničky). Tancovanie to bolo príjemné, ale po takej desiatej pesničke vás omrzí vrtieť bokmi a aj to, že poznáte tak jednu pesničku z dvadsiatich vás veľmi neteší. Skúsenosť však bola a musím povedať, že tie španielske diskotéky sa mi páčili o čosi viac ako slovenské a to už je, čo povedať. Neplánujem však meniť svoj lifestyle a tak trochu vytŕčam z radu.


cudzí jazyk

Ak sa vyberiete na Erasmus do Španielska, štúdium prebieha väčšinou v španielčine (ak sa samozrejme nevyberiete študovať anglický alebo iný jazyk). Už len z toho som dokázala vyvodiť, že Španieli nie sú veľkí znalci cudzích jazykov, tu sa mi to však potvrdilo. Na Slovensku nám neustále vtĺkajú do hlavy, aké je dôležité vedieť cudzí jazyk, že bez angličtiny nás nikam nezamestnajú a nemčina sa v strednej Európe taktiež hodí. V Španielsku mám dojem, že sú ako keby spokojní s tým, že po španielsky sa hovorí v 20 rôznych krajinách a tento jazyk sa učí obrovské množstvo ľudí aj v Európe. Také niečo ako Briti či Američania, ktorí nie sú veľmi nútení venovať sa cudziemu jazyku, pretože to je prakticky zbytočné. Mám dojem, že u nás každý študent strednej či vysokej školy dokáže niečo dať dokopy a pomôcť turistovi v Bratislave, tu ma prekvapuje to, že množstvo mladých ľudí nevie vôbec po anglicky. Angličtinu zvládajú len tí, ktorí ju študujú, ale aj tak ma prekvapilo na akej úrovni. U nás sa v Bratislave na vysokej škole vyžaduje úroveň B2 až C1 s tým, že ak nevieme komunikovať, nech sa radšej vyberieme študovať niečo iné. Tu mám väčšinou predmety z anglických štúdií (čiže ľudia, ktorí sa prišli učiť o anglickom jazyku, niečo ako predkladateľstvo a tlmočníctvo bez tých praktických predmetov) a vyžaduje sa len úroveň B1 pričom učitelia študentom vravia, že majú ešte štyri roky na to, aby sa naučili po anglicky, že nech sa netrápia, čo mne príde úplne neakceptovateľné na vysokej škole s programom zameraným na anglické štúdiá. To je možno len môj dojem, ale jednoducho ma to dosť prekvapilo, že napríklad človek, ktorý organizuje výlety pre Erasmákov a cudzincov, je celkom mladý a nevie vôbec po anglicky? Myslím však, že to platí asi pre všetky štáty so známymi jazykmi.
Nechcem vás však vystrašiť, pretože jasné, že sa podľa mňa dá ísť na dovolenku do Španielska bez znalosti španielčiny, ale myslím, že je to celkom výhoda, keďže sa tu určite stretnete s ľuďmi aj v obchodoch, aj v reštauráciách, ktorí vám nebudú rozumieť. Platí však, že stále hovorím o Valladolide, čo je tu celkom menšie mesto. Predpokladám, že v Madride či v iných turistických miestach ako Barcelona je to iné.

povaha

Išla som do Španielska s tým, že tu nájdem kopu optimistov, ktorí budú neustále kričať párty a vytvárať si priateľstvá a pár som ich takých aj našla. Študenti sú dosť hluční, stoja často vo dverách (na toto si nikdy nezvyknem) a prídu mi aj milí, no stretla som sa aj s takými odmeranejšími, ktorí nechcú mať s Erasmákmi nič spoločné (najmä vo vyšších ročníkoch, prváci sú skvelí). Myslím si však, že to je skôr preto, lebo sme Erasmáci, možno sa na nás pozerajú tak inak ako na tých "svojich", nechcem tým však povedať, že sú takí všetci, alebo že to tak naozaj aj je, len mám z toho taký pocit. Ak sa však nepozriem len na študentov, môžem povedať, že ľudia sú tu celkovo veľmi milí. Na Slovensku mám často problém hovoriť s cudzími ľuďmi na verejnosti, spýtať sa čosi predavačky alebo ísť niečo niekam vybaviť. Mám taký čudný pocit a strach, že tých ľudí len otravujem, pretože ja dosť ťažko zvládam konfrontáciu a celkovo mám strach ak na mňa niekto zvýši hlas. V Španielsku však takí pocit nemám, všetci v obchodoch, na uliciach, na študijnom, v škole, všetci sú takí chápaví, aj keď ja som len Erasmáčka, čo niečo koktá po španielsky, lebo má strach z rozprávania na verejnosti. Tu žiadnu úzkosť z takýchto vecí nemám, celá tá atmosféra je iná a cítim sa tu ohľadom týchto vecí lepšie. Možno aj preto, že tu som len polroka a ostatní ma už v živote potom neuvidia, takže nemám pocit, že sa strápnim, alebo že niečo poviem zle, pretože viem, že to bude v poriadku. Každý mi ponúka svoju pomoc a ja sa ju nebojím prijať. Znova nechcem vyvolať žiadny konflikt tým, že vravím že tí sú takí a tí onakí. Je to len moja skúsenosť, môj pocit, moja hlava, moje myšlienky.

dabing & kino

Na záver (áno, už sklapnem, aj keď už kecám dosť dlho, pretože mám toľko myšlienok, žeby som dokázala napísať román) by som spomenula niečo celkom vtipné, čo ma dostalo. Možno už viete, že som obrovský filmomaniak a rada chodím do kina, minimálne raz až dvakrát mesačne. Nemohla som si nechať ujsť túto príležitosť aj tu. V Bratislave som zvyknutá, že kiná sú väčšinou v nákupných centrách, obrovské sály s plátnami. V tomto mestečku však také je len jedno a nachádza sa veľmi ďaleko, tak som zašla do niečoho takého, čo by som nazvala "mestské kino". Menšia budova, s malými sálami, polovičnámi plátnami (typ Nostalgia, keď už spomínam tú Bratislavu). Prekvapilo ma však to (neviem prečo, keď už som vravela o tom cudzom jazyku), že tu dabujú úplne každý film a pôvodnú verziu s titulkami púšťajú iba raz týždenne (a práve v tie dni, keď mám školu od deviatej rána do deviatej večer). Tak som šla raz na dabovaný film (konkrétne Liga de la justicia - môžete hádať, čo to je) a musím povedať, že nikdy viac. Aj keď mám dojem, že som sa v svojej španielčine aspoň o čosi zlepšila, toto som veľmi nezvládala a skôr som sledovala iné aspekty filmu. Koľkokrát napríklad sa kamera filmu zamerala na zadok Gal Gadot (áno, a už je to vonku, komentovať radšej nebudem).

Na záver by som chcela ešte raz zopakovať, že toto sú moje skúsenosti, pocity a myšlienky a vy ste mohli mať alebo budete mať určite iné, pretože každý človek je iný, každé mesto je iné, či už na Slovensku alebo v Španielsku. Chcela som sa len vypísať a povedať vám, nad čím všetkým som posledné mesiace premýšľala. Že Erasmus môže byť zábava, jedna skvelá skúsenosť, ale môže vás to zmeniť aj ako človeka a ja sa chystám napísať ako to zmenilo mňa, a taktiež viac o štúdiu vo Valladolide, ak o to bude samozrejme záujem. Ďakujem za každé prečítanie a za podporu, ktorú sledujem najmä na Instagrame, kde sa snažím byť ako tak aktívna. A pre tých, čo sa do Španielska chystajú, veľa šťastia a skúseností prajem!

4 komentáre:

  1. zaujímavý článok..rada som si prečítala takéto informácie, ktoré sa človek dozvie iba od niekoho, kto tam žil :)
    MakeupbyVeo

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Wow. Až včera okolo polnoci som si všimla upozornenie, že si pridala článok, a hoci som seriózne premýšľala, že ešte zapnem notebook, povedala som si, že si to nechám na dnes, na chvíľu, keď sa budem môcť plne ponoriť do tvojich pocitov bez toho, aby sa mi už od únavy zatvárali oči.
    Nádherný článok. Stále veľmi nemám slov. Zbožňujem tvoj štýl písania, a neviem, ako to robíš, no popri čítaní som úplne stratila pojem o čase a o tom, čo sa deje okolo mňa - ani neviem ako dlho som článok vôbec čítala.
    Som rada, že si sa v španielsku vedela aspoň trošku "udomácniť", respektíve že si sa tam našla a že každý večer neplačeš do vankúša, zatiaľ čo odpočítavaš minúty, kedy budeš môcť ísť domov (teda aspoň dúfam, že to tak nie je :D).
    Teším sa na ďalšie tvoje články ohľadom Španielska, dúfam, že po skúškach si nájdeš chvíľočku aspoň na to, ako ťa Španielsko zmenilo. Celé to musela (respektíve ešte stále musí) byť úžasná príležitosť, ktorá ťa naučí viac ako ktorákoľvek učebnica, a obdarí ťa desiatkami nových skúseností.
    Idem si prečítať celý článok ešte raz. A potom možno ešte znova. ❤
    A STYLISH BEE // Facebook Page

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Hrozně dobře se mi to četlo:) musela to být úžasná zkušenost:)
    karelzzilla.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ja osobne si vôbec neviem predstaviť žiť v Španielsku. I keď mám asi o čosi radšej slnko a som viac extrovert než introvert, no Španieli mi pripadajú takí pojašení a celkovo by som sa tam cítila skôr asi ako na dovolenke, než doma. Čo ma veľmi prekvapilo je to počasie, dosť veľké výkyvy tam majú, muselo to byť fakt divné sa celý deň vyzliekať a obliekať. No a siesta a celkovo ich denný harmonogram je úplne odlišný od toho nášho, takže úplne rozumiem, že ti to veľmi nevyhovovalo. Inak, čo sa Španielčiny týka, tak ja som si ju presne z toho olaa čikaa dôvodu vybrala, ale nemám k nej nejaký dobrý vzťah. Je to síce krásny jazyk a nie je ani náročný, no zároveň mi pripadá taký vzdialený.

    Erasmus je podľa mňa skvelý projekt a úžasná vymoženosť pre mladých ľudí. Je super, že si to skúsila a máš vďaka tomu novú skúsenosť a hlavne, keď budeš ďalej študovať španielsky jazyk, tak sa vieš možno vďaka tomu pobytu doň o niečo viac vcítiť. :)

    OdpovedaťOdstrániť

OXFORD © 2017
Theme by Blogs & Lattes

HORE