V piatok 13. februára som sa vybrala na premiéru 50 shades of grey v našom meste. Lístky som si musela rezervovať týždeň dopredu a už teraz konštatujem, že to bolo asi po prvý raz, čo bolo kino úplne zaplnené do posledného miesta. Upozorňujem, že tento článok budem obsahovať spoilery, takže kto to ešte nevidel a chce vidieť, tak by to nemal čítať.
V hlave mi behá toľko myšlienok a ja ani neviem ako to mám vyjadriť. Na tento film som sa neskutočne tešila, pretože som veľký fanúšik a prvú knihu mám prečítanú dvakrát. Musím povedať, že film ma až tak úplne nesklamal, no nie som z neho ani zas tak nadšená ako som čakala, že budem. V prvom rade ten film bol veľmi krátky alebo lepšie povedané, veľa vecí vynechali. Mne sa to skôr zdalo ako predĺžený trailer k filmu a nič viac. Prešlo 5 minút a my sme sa ocitli v polovici knihy. Nám sa v kine zdalo, že sa poznajú tri dni a už robia veci, ktoré by nemali, no v skutočnosti sa už poznali niekoľko týždňov. Viem, že taká dlhá kniha sa nedá natrepať do dvoch hodín, ale myslím, že tým kniha stratila hlbší význam. My sme videli len dvoch ľudí, ktorí si nejak padli do oka, ženu, ktorá neutiekla po niekoľkých dňoch od chlapa, ktorý jej ukázal čosi neskutočné a sex scény, ktoré boli neosobné a krátke. Dokonca ma prekvapilo, že vo filme neboli ani niektoré scény z traileru, čo by asi očakávali všetci.
Ani postavy ma nejako nepresvedčili. Jamie a Dakota boli skvelým stvárnením tejto dvojice, niečo krajšie sme si nemohli predstaviť, ale predsa len to nebolo to, čo som opäť očakávala. Dakota stvárnila Anu až v príliš silnom svetle. V prvej knihe som si predstavovala Anu ako slabú, hanblivú a nesmelú pannu, ktorá má z Christiana strach, ale zamiluje sa doňho. Vo filme bola zase až veľmi odhodlaná, v jednom kole ho odbila vtipnými poznámkami a mne sa to zdalo skôr ako komédia než dráma. Čo sa týka Jamieho, tak Christian u mňa bol v niektorých prípadoch až veľmi uvoľnený a veselý. V knihe pôsobil odstrašujúco a uzatvorene. Musel prekonať veľa prekážok kým sa v knihe s niečím zdôveril Ane. Ale zase vo filme to zo seba vysypal leda bolo.
Taktiež mi tam chýbal ten opis Aniných pocitov. Ja viem, že keď sa kniha filmuje, nenachádza sa tam rozprávač (to ma štvalo aj pri Hunger Games), ale musím povedať, že taká "inner godness" by mi tam vôbec nevadila. Bola základom každej túžby a to tam vyprchalo. Skôr mi to prišlo, že Ana to robí z povinnosti. Ďalší aspekt bol aj ten, že keď človek číta knihu, tak si predstavuje, aké by to mohlo byť pekné a príjemné, ale keď to zrazu vidí na vlastné oči v trápnom tichu, tak si povie, že to tak nemá byť. Preto si myslím, že také knihy by sa nemali sfilmovať. Snažili sa to urobiť s eleganciou, ale vykvitla z toho tichá sekundová scéna preťahovania. Túžba, zápal a všetko vyprchalo. Viem, že nie je jednoduché natočiť niečo také, ale v tom prípade by sa to natočiť nemalo.
Ja som však bola najviac zvedavá na poslednú scénu. Ako to urobia tak, aby to bolo vysvetlené v tom psychologickom zmysle a ako znázornia tie všetky emócie. V prvom rade som si myslela, že bude prebiehať úplne niekde inde, ale potešilo ma to, že sa tie emócie nestratili. Potešilo ma aj to, že ten opasok pustil na zem ako mal, a aj napriek tomu, že ho tá bolesť ženy v svojom osobnom živote teší, ho to v skutočnosti mrzelo. Ana sa až v tomto momente mala stať silnou. Síce táto scéna vo mne zanechala stopy ako najviac podarená, chýbal mi na konci jej príchod domov.
Tento film sa na internete rozoberá všelijak. Ten, kto knihu nečítal to považuje za nudné (nečudujem sa, keďže tam boli samé rozhovory a nedotiahnuté sex scény). Pre niektorých to bolo sklamanie z viacerých hľadísk, ktoré som opísala. A pre niektorých je to dokonalosť, čo v celku nechápem, lebo ja som to tak určite necítila. Pre mňa bolo potešenie vidieť ako toto dielo ožíva a pozerať sa na to, ako sa popasovali s jednotlivými scénami. Už teraz vravím, že pôjdem do kina aj na ostatné časti ako verný fanúšik a budem čakať ako sa popasujú so situáciami a prekážkami, ktoré im toto dielo hádže pod nohy, pretože verím, že to nemusí byť jednoduché.
Nakoniec by som chcela pochváliť všetkých designerov, štylistov a všetkých, ktorí sa podieľali na dekoračnej úprave. Christianov apartmán bol priam dokonalý. Všetky dekoračné prvky boli skvelo doladené do priestoru, kde žil mladý miliardár a vedel oceniť umenie. Taktiež sa mi páčila jeho kancelária, Ten film určite stál aspoň za to, aby sme mohli vidieť tie krásy, ktoré nám pripravili. Všetky kostýmy sa im do bodky podarili, takže z tejto stránky im vážne nemám, čo vytknúť.